Bezpečnosť a umiesnenie: Vodné nádrže sú lákadlom pre návštevníkov záhrady, vrátane zvierat a najmä detí. Aj keď priamy prístup k vode zabezpečíme zábradlím, malé deti musíme strážiť. Nezabúdajme, že batoľa sa môže utopiť aj v celkom plytkej vode.
| Bývanie - interiér | Stavba | Technológie | Energie | Záhrada | Kuchyňa | Kúpeľňa | Financie a právo | Hobby | Architektúra |
Vlastná vodná plocha
Bezpečnosť a umiesnenie: Vodné nádrže sú lákadlom pre návštevníkov záhrady, vrátane zvierat a najmä detí. Aj keď priamy prístup k vode zabezpečíme zábradlím, malé deti musíme strážiť. Nezabúdajme, že batoľa sa môže utopiť aj v celkom plytkej vode.
Volíme miesto v polotieni, ktoré je podľa možnosti chránené proti vetru. Jazierko musí byť dostatočne vzdialené od stromov, lebo opadané lístie sa vo vode rozkladá, pričom sa do vody uvoľňujú soli a plyny, ktoré škodia rybám a podporujú rast rias.
Veľkosť
Najlepší je jednoduchý tvar s miernymi krivkami. Najmä ostré rohy sú celkom nevhodné.
Drobná nádržka sa dá vytvoriť aj zo starého drezu, polovice suda či starej vane. Minimálna plocha záhradnej nádrže, ktorú udržíme v čistote, je okolo štyri metre štvorcové. Minimálna hĺbka jazierka má byť 60 cm, pokiaľ chceme chovať rybky, aspoň 150 cm. Hlbšiu vodu potrebujú aj lekná a okysličujúce rastliny.
Materiál
Tradičným materiálom je betón. Výstavba betónového jazierka je prácna a vyžaduje si skúsenosti s debnením a armovaním. Hodí sa len na pevný podklad a tam, kde hladina spodnej vody nie je blízko povrchu. V miestach, kde hrozí pohyb pôdy, môže nádrž prasknúť a voda nám bude unikať.
V súčasnosti sú na trhu i plastové odliatky, ktoré sú veľmi praktické. Najväčší priemer plastového jazierka obvykle nepresahuje dva – tri metre, preto ich využijeme najmä v malých záhradkách, blízko pergol alebo odpočívadiel. Sú ľahké, jednoducho sa zabudujú do okolitého terénu a v prípade, že ich chceme mať na inom mieste, skrátka ich premiestnime.
Korpusy majú zväčša nepravidelný tvar s najhlbším miestom v strede. V profile býva niekoľko rôzne hlbokých žliabkov, ktoré po naplnení zeminou môžeme využiť na osadenie vodných alebo močiarnych rastlín v závislosti od ich požiadaviek na výšku vodného stĺpca. Ak sa rozhodneme rastliny pestovať v ponorených nádobách, necháme žliabky prázdne.
Inštalácia plastového odliatku je jednoduchá. Podľa tvaru jazierka vykopeme jamu, ktorá musí byť po všetkých stranách o 10 cm zväčšená. Týchto 10 cm zaplníme riečnym pieskom, na ktorý jazierko „usadíme“. Pomaly napúšťame vodu a počas napúšťania dávame korpus do vodováhy. Na potrebných miestach piesok odoberáme, inde zas prisýpame. Po napustení jazierka vodou s ním už nepohneme.
Ak chceme mať v záhrade väčšiu vodnú plochu, volíme nádrž vyloženú špeciálnou fóliou. V tomto prípade môžeme urobiť jazierko ľubovoľnej veľkosti a tvaru. Fólie sa vyrábajú na báze mäkčeného PVC v rôzne širokých pásoch zvinutých do balíkov, alebo na báze syntetického kaučuku v štvorcových alebo obdĺžnikových plachtách. Sú vodotesné, trvanlivé, zdravotne aj ekologicky neškodné. Aj v chladnom období si zachovávajú pružnosť, nelámu sa a ich životnosť dosahuje najmenej 50 rokov. Jednotlivé časti sa zvárajú horúcim vzduchom alebo sa lepia do väčších plôch podľa tvaru budúceho jazierka. Stavba fóliového jazierka je zložitejšia ako pri tvarovaných korpusoch, ale dá sa zvládnuť aj svojpomocne.
Pracovný postup
Najskôr vykopeme základ požadovaného tvaru a rozmerov. Po obvode necháme v rôznych výškach plošiny na výsadbu vodných a močiarnych rastlín, ktoré by mali byť aspoň 22 cm široké, aby sme na ne bezpečne umiestnili kvetináč. Potom po celej ploche hrabľami urovnáme asi 10 cm hrubú vrstvu riečneho piesku. Odstránime ostré kamene a korene drevín a stromov.
Výkop vyložíme geotextíliou a na ňu voľne položíme fóliu. Po obvode fóliu len zľahka zaťažíme.
Začneme pomaly napúšťať vodu, ktorá vlastnou váhou fóliu vyrovná a usadí do pieskového lôžka. Preto musíme po obvode zaťaženú fóliu postupne uvoľňovať.
Po naplnení vodou okraje vyrovnáme dosypaním alebo odobratím piesku tak, aby nám voda miestami nepretekala a miestami netrčal veľký kus fólie. Po obvode jazierka rozmiestnime malé až stredne veľké okruhliaky.
Výsadba rastlín
Pri výsadbe sa riadime dvomi dôležitými zásadami:
1. Vodná hladina má byť pokrytá rastlinami z jednej tretiny, maximálne z jednej polovice. Je to dané estetickými zákonitosťami. Kto sa rád nepozerá na ukľudňujúcu vodnú plochu, v ktorej sa zrkadlí okolie?
2. Druhou zásadou je správny výber vodných rastlín. V predaji sú často nevzhľadné a malé odnože, ktoré sa však po zasadení do jazierka rýchlo rozrastajú. Rozrastať sa budú podľa toho, koľko priestoru doprajeme ich korienkom. Ak ich necháme v košíkoch alebo nádobách, budú sa rozširovať pomalšie. Ak ich už pri napúšťaní jazierka zasadíme do kvalitnej zeme (zmes ťažšieho kompostu a piesku), bude ich rast bujnejší a prirodzenejší. Dve možnosti pestovania vodných rastlín nám umožňujú reguláciu rastu agresívnejších druhov, vysadením v nádobe a pomalšie rastúcich výsadbou do pripravenej zeminy. Pomer čistej hladiny a rastlín musíme počas vegetácie upravovať jednoduchým pretrhaním porastu. Na breh jazierka vysadíme rôzne vlhkomilné trvalky a okrasné dreviny a postaráme sa o prirodzený prechod do okrasnej záhrady.
Veľkosť
Najlepší je jednoduchý tvar s miernymi krivkami. Najmä ostré rohy sú celkom nevhodné.
Drobná nádržka sa dá vytvoriť aj zo starého drezu, polovice suda či starej vane. Minimálna plocha záhradnej nádrže, ktorú udržíme v čistote, je okolo štyri metre štvorcové. Minimálna hĺbka jazierka má byť 60 cm, pokiaľ chceme chovať rybky, aspoň 150 cm. Hlbšiu vodu potrebujú aj lekná a okysličujúce rastliny.
Materiál
Tradičným materiálom je betón. Výstavba betónového jazierka je prácna a vyžaduje si skúsenosti s debnením a armovaním. Hodí sa len na pevný podklad a tam, kde hladina spodnej vody nie je blízko povrchu. V miestach, kde hrozí pohyb pôdy, môže nádrž prasknúť a voda nám bude unikať.V súčasnosti sú na trhu i plastové odliatky, ktoré sú veľmi praktické. Najväčší priemer plastového jazierka obvykle nepresahuje dva – tri metre, preto ich využijeme najmä v malých záhradkách, blízko pergol alebo odpočívadiel. Sú ľahké, jednoducho sa zabudujú do okolitého terénu a v prípade, že ich chceme mať na inom mieste, skrátka ich premiestnime.
Korpusy majú zväčša nepravidelný tvar s najhlbším miestom v strede. V profile býva niekoľko rôzne hlbokých žliabkov, ktoré po naplnení zeminou môžeme využiť na osadenie vodných alebo močiarnych rastlín v závislosti od ich požiadaviek na výšku vodného stĺpca. Ak sa rozhodneme rastliny pestovať v ponorených nádobách, necháme žliabky prázdne.
Inštalácia plastového odliatku je jednoduchá. Podľa tvaru jazierka vykopeme jamu, ktorá musí byť po všetkých stranách o 10 cm zväčšená. Týchto 10 cm zaplníme riečnym pieskom, na ktorý jazierko „usadíme“. Pomaly napúšťame vodu a počas napúšťania dávame korpus do vodováhy. Na potrebných miestach piesok odoberáme, inde zas prisýpame. Po napustení jazierka vodou s ním už nepohneme.
Ak chceme mať v záhrade väčšiu vodnú plochu, volíme nádrž vyloženú špeciálnou fóliou. V tomto prípade môžeme urobiť jazierko ľubovoľnej veľkosti a tvaru. Fólie sa vyrábajú na báze mäkčeného PVC v rôzne širokých pásoch zvinutých do balíkov, alebo na báze syntetického kaučuku v štvorcových alebo obdĺžnikových plachtách. Sú vodotesné, trvanlivé, zdravotne aj ekologicky neškodné. Aj v chladnom období si zachovávajú pružnosť, nelámu sa a ich životnosť dosahuje najmenej 50 rokov. Jednotlivé časti sa zvárajú horúcim vzduchom alebo sa lepia do väčších plôch podľa tvaru budúceho jazierka. Stavba fóliového jazierka je zložitejšia ako pri tvarovaných korpusoch, ale dá sa zvládnuť aj svojpomocne.
Pracovný postup
Najskôr vykopeme základ požadovaného tvaru a rozmerov. Po obvode necháme v rôznych výškach plošiny na výsadbu vodných a močiarnych rastlín, ktoré by mali byť aspoň 22 cm široké, aby sme na ne bezpečne umiestnili kvetináč. Potom po celej ploche hrabľami urovnáme asi 10 cm hrubú vrstvu riečneho piesku. Odstránime ostré kamene a korene drevín a stromov.
Výkop vyložíme geotextíliou a na ňu voľne položíme fóliu. Po obvode fóliu len zľahka zaťažíme.
Začneme pomaly napúšťať vodu, ktorá vlastnou váhou fóliu vyrovná a usadí do pieskového lôžka. Preto musíme po obvode zaťaženú fóliu postupne uvoľňovať.
Po naplnení vodou okraje vyrovnáme dosypaním alebo odobratím piesku tak, aby nám voda miestami nepretekala a miestami netrčal veľký kus fólie. Po obvode jazierka rozmiestnime malé až stredne veľké okruhliaky.
Výsadba rastlín
Pri výsadbe sa riadime dvomi dôležitými zásadami:1. Vodná hladina má byť pokrytá rastlinami z jednej tretiny, maximálne z jednej polovice. Je to dané estetickými zákonitosťami. Kto sa rád nepozerá na ukľudňujúcu vodnú plochu, v ktorej sa zrkadlí okolie?
2. Druhou zásadou je správny výber vodných rastlín. V predaji sú často nevzhľadné a malé odnože, ktoré sa však po zasadení do jazierka rýchlo rozrastajú. Rozrastať sa budú podľa toho, koľko priestoru doprajeme ich korienkom. Ak ich necháme v košíkoch alebo nádobách, budú sa rozširovať pomalšie. Ak ich už pri napúšťaní jazierka zasadíme do kvalitnej zeme (zmes ťažšieho kompostu a piesku), bude ich rast bujnejší a prirodzenejší. Dve možnosti pestovania vodných rastlín nám umožňujú reguláciu rastu agresívnejších druhov, vysadením v nádobe a pomalšie rastúcich výsadbou do pripravenej zeminy. Pomer čistej hladiny a rastlín musíme počas vegetácie upravovať jednoduchým pretrhaním porastu. Na breh jazierka vysadíme rôzne vlhkomilné trvalky a okrasné dreviny a postaráme sa o prirodzený prechod do okrasnej záhrady.
Pohroma pre jazierko
Sú ňou riasy a sinice, ktoré sú súčasťou fytoplanktónu. Môžu nás poriadne potrápiť najmä v lete, keď sa voda v jazierku najviac zohrieva a vytvára priaznivé prostredie pre ich rast. Je možné sa proti nim brániť pravidelnou starostlivosťou o čistotu jazierka. Už v júni treba regulovať množstvo vody v jazierku a odstraňovať prvé náznaky rias. Neustále odstraňujeme z hladiny napadané lístie a odkvitnuté kvety, sledujeme či sa vo vode netvorí zákal a pravidelne ju čistíme. Ak máme jazierko bez rastlín a rýb môžeme v ňom vodu dezinfikovať slabým roztokom hypermangánu alebo modrej skalice. Na ryby a rastliny tieto zlúčeniny pôsobia toxicky. V súčasnosti je však po ruke riešenie aj pre milovníkov vodnej fauny a flóry, napríklad prípravok Aquaclean, ktorý obmedzuje tvorbu zelenej hmoty vo vode, znižuje obsah všetkých foriem dusíka a fosforu. Mineralizuje organické častice a redukuje ich objem, odstraňuje zápach a upravuje pH vody. Ide o technologický postup, ktorého podstatou je vyvážená kombinácia fyzikálnych, chemických a biologických procesov. Základom je iontová výmena, prostredníctvom ktorej sa najskôr zachytia nebezpečné ťažké kovy, čím sa otvorí priestor pre pôsobenie saprofytných baktérií, ktoré napomáhajú rozkladu organických látok. V krátkej dobe sa výrazne zredukuje planktón a zníži sa výskyt kalu. V jazierku sa opäť objaví množstvo malých živočíchov a zregenerujú sa rastliny. Prípravky fungujúce na základe iontovej výmeny nie sú nebezpečné pre živočíchy ani rastliny. . . .
Sú ňou riasy a sinice, ktoré sú súčasťou fytoplanktónu. Môžu nás poriadne potrápiť najmä v lete, keď sa voda v jazierku najviac zohrieva a vytvára priaznivé prostredie pre ich rast. Je možné sa proti nim brániť pravidelnou starostlivosťou o čistotu jazierka. Už v júni treba regulovať množstvo vody v jazierku a odstraňovať prvé náznaky rias. Neustále odstraňujeme z hladiny napadané lístie a odkvitnuté kvety, sledujeme či sa vo vode netvorí zákal a pravidelne ju čistíme. Ak máme jazierko bez rastlín a rýb môžeme v ňom vodu dezinfikovať slabým roztokom hypermangánu alebo modrej skalice. Na ryby a rastliny tieto zlúčeniny pôsobia toxicky. V súčasnosti je však po ruke riešenie aj pre milovníkov vodnej fauny a flóry, napríklad prípravok Aquaclean, ktorý obmedzuje tvorbu zelenej hmoty vo vode, znižuje obsah všetkých foriem dusíka a fosforu. Mineralizuje organické častice a redukuje ich objem, odstraňuje zápach a upravuje pH vody. Ide o technologický postup, ktorého podstatou je vyvážená kombinácia fyzikálnych, chemických a biologických procesov. Základom je iontová výmena, prostredníctvom ktorej sa najskôr zachytia nebezpečné ťažké kovy, čím sa otvorí priestor pre pôsobenie saprofytných baktérií, ktoré napomáhajú rozkladu organických látok. V krátkej dobe sa výrazne zredukuje planktón a zníži sa výskyt kalu. V jazierku sa opäť objaví množstvo malých živočíchov a zregenerujú sa rastliny. Prípravky fungujúce na základe iontovej výmeny nie sú nebezpečné pre živočíchy ani rastliny. . . .
FOTO Petomar a archív redakcie
Zdroj: Media/St s.r.o.
