Krása miniatúrnych stromov pestovaných v miskách očarila mnohých natoľko, že sa pre starostlivosť o ne vzdali myšlienky na veľkú záhradu. Ten drobný kúsok prírody si totiž od svojho pestovateľa vyžaduje pomerne veľa. Ale veľká je i radosť, ak sa náročné dielo podarí...

Bonsaj je japonský názov miniatúrnych drevín pestovaných v miskách. Rovnako, ako v prípade japonských záhrad, aj tradícia pestovania bonsajov pochádza z Číny, kde vznikla pred mnohými storočiami a v 6. – 9. storočí sa dostala do Japonska. Tak, ako štýl japonských záhrad, i pestovanie bonsajov súvisí s náboženstvom založeným na uctievaní prírody. Pestovanie bonsajov nie je veľmi náročné a mnohým ľuďom, najmä tým, ktorí majú náročné povolanie, prináša relaxáciu a duševnú rovnováhu. Pritom vôbec nemusí ísť o bonsaj, ktorý by obdivovali odborníci – stačí, ak prináša radosť hoci aj jednému človeku.

Dávna tradícia
Pestovaniu bonsajov sa ako umeniu pôvodne venovali čínski cisári a šľachta v záhradách Su-čou. Dodnes sa najmä v Japonsku proces ich pestovania považuje za cestu k dosiahnutiu duševnej rovnováhy. Obyvateľom miest tieto minatúry nahrádzajú vzdialenú prírodu. To je i jeden z dôvodov, prečo sa pestovanie bonsajov rozšírilo do celého sveta, kde sa filozofia a postupy pestovania šíria prostredníctvom rôznych klubov a združení. Bonsaj totiž nie je len miniatúrnou rastlinou v miske, ktorú si môžeme kúpiť v kvetinárstve. Jeho najdôležitejším rysom je zachovanie všetkých vlastností dospelého stromu v zmenšenej podobe. Dobrý pestovateľ bonsajov je predovšetkým dobrým pozorovateľom prírody, snaží sa preniknúť pod povrch vecí a v skratke vyjadriť ich podstatu. Pestovateľské postupy sú prepracované do detailov a neustále sa zdokonaľujú. O pestovaní bonsajov je množstvo odbornej literatúry – koho pestovanie týchto drevín chytí za srdce, má do konca života postarané o vyplnenie voľného času.

Typy bonsajov
Pre vzhľad bonsaja sú dôležité najmä proporcie. Človek má zafixovaný vzťah k proporciám v prírode a každú nerovnováhu podvedome vníma ako chybu. Tak, ako má svoje proporcie strom vo voľnej krajine, musí ich mať i zmenšenina pestovaná v miske.

Bonsaje sa delia podľa viacerých kritérií – napríklad podľa sklonu kmeňa (vzpriamený, šikmý, kaskádovitý), podľa jeho zakrivenia či atypického tvaru, podľa počtu kmeňov, podľa tvaru koruny (oválna, pyramídová, kopovitá a ich varianty), podľa výšky (tzv. makové semienko má výšku len 1 – 8 cm, miniatúrny 5 – 15 cm, malý 15 – 30 cm, stredný 30 – 60 cm a veľký od 60 cm) a podľa ďalších kritérií. Existujú veľa škôl pestovania bonsajov, podobne, ako škôl ikebany, a každá má vlastné zásady a postupy. V miskách možno pestovať jeden strom aj vytvárať celé scenérie (saikei), ktoré sú zostavené z viacerých drevín, prípadne doplnené kameňmi a inými materiálmi. Saikei majú predstavovať určitý výsek krajiny, napríklad les, skalnatú krajinu, ostrov či pobrežie. Väčšie scenérie sa pestujú na špeciálnych plytkých podnosoch.

Dôležitá rovnováha
Príroda pracuje vlastnými postupmi, umelým výtvorom musí proporcie zabezpečiť človek. Pestovanie bonsajov si vyžaduje umelecký talent a cit pre priestor a formu. Strom v miske musí pôsobiť prirodzene – má mať vrchol, konáre majú prirodzene prechádzať do kmeňa a kmeň ku koreňovému systému. Konáre sa majú po kmeni rozkladať špirálovito a v prirodzených rozostupoch (výnimkou sú jednostranné – akoby vetrom deformované koruny, no aj ich tvarovanie má svoje zásady). Kvalita bonsaja sa posudzuje podľa hustoty a jemnosti vetvenia, podľa zachovania charakteristík pestovanej dreviny a, samozrejme, podľa veku. Mladé stromy majú (podobne ako v prírode) koreňový systém pod úrovňou pôdy a čím sú staršie, tým viac vystupujú staré korene nad povrch. Bonsaj, predstavujúci starý strom na erozívnej pôde, má väčšinu koreňového systému celkom nad povrchom – korene obrastajú či vrastajú do skaly, aby si strom zabezpečil stabilitu.

Čo potrebujeme na pestovanie bonsajov
Bonsaje sa pestujú v plytkých miskách, na kameňoch i v kameňoch. Potrebujeme teda vhodné nádoby a materiály a vhodné rastliny. Misky, rôzne doplnkové materiály a špeciálne náradie nakúpime v špecializovaných predajniach. Misky bývajú keramické, niekdy kovové alebo z prírodného kameňa. Mali by sme ich vyberať nielen podľa vzhľadu a veľkosti, ale najmä podľa kvality – nie každá miska môže ostať v zime vonku na mraze – bežná keramika popraská. Samozrejme, ak bonsaje z vhodných druhov izbových rastlín pestujeme po celý rok v interiéri, môžeme použiť aj menej odolnú keramiku.

Dôležitý je správny váber rastlín – najvhodnejšie sú pomaly rastúce dreviny s prirodzene malými listami a jemným vetvením, ktoré dobre znášajú rez a tvarovanie. Sú to najmä hraby, bresty, javory, vtáčí zob, hloh, borievka, borovica, smrek, ale i kvitnúce a ovocné stromy – jablone a čerešne. Krásne bonsaje možno vytvoriť aj z niektorých balkónových rastlín, ktoré rastú vo svojej domovine ako dreviny, napríklad fuchsie a pelargónie. Z exotickejších drevín možno úspešne pestovať granátovník, ginko, ale aj mnohé rastliny pestované u nás v interiéroch, napríklad fikusy a sukulenty. Sukulenty síce mnohí bonsajisti nepovažujú za pravé bonsaje, ale hodia sa do svetlých a suchých interiérov. Ich pestovanie je veľmi nenáročné, preto sú vhodné najmä pre začiatočníkov.

Kam s nimi v zime
Výber dreviny je dôležitý i z hľadiska prezimovania bonsaja. Tak, ako v bežnej záhrade, aj pri pestovaní bonsajov musíme rastlinám zabezpečiť podobné podmienky, ako bežne v prírode. V lete je to jednoduché – rastliny umiestnime na terasu, balkón či do záhrady. V zime však jednotlivé druhy potrebujú rôzne podmienky. Dreviny, ktoré u nás bežne zimujú vonku, zimujeme tak, že misky zapustíme do zeme v záhrade a prikryjeme lístím, aby príliš nevysychali. Citlivejšie druhy zimujeme v parenisku či v studenom skleníku, kde teplota neklesá pod -5 °C a nevystúpi nad 10 – 12 °C. Druhy bežne pestované v interiéri môžu byť celý rok v byte, ale aj im vyhovuje trochu chladnejšia miestnosť a obmedzená zálievka. Ak musia bonsaje v zime ostať vo vykurovanej miestnosti, potrebujú dostatok vlahy a dostatok svetla.

Kedy začať
S pestovaním bonsaja je najvhodnejšie začať skoro na jar, keď sa rastliny prebúdzajú zo zimného spánku. Vtedy je najvhodnejšie obdobie na presadenie z bežného črepníka do misky. Pri presádzaní treba zredukovať koreňový systém, aby sa do misky vošiel. V rovnakom objeme potom zrežeme i nadzemnú časť, aby ju zostávajúce korene dokázali vyživovať. Pri zrezávaní však už musíme mať jasnú predstavu o tom, aký typ bonsaja chceme vypestovať a podľa toho zvoliť tvarovanie. Bonsaj presádzame do substrátu, ktorý vyhovuje danému druhu a po zakorenení ho prihnojujeme ako ostatné rastliny. Nesmieme dopustiť, aby rastliny preschli – v plytkých miskách je málo substrátu, ktorý nedokáže zadržať vodu na dlhší čas, preto je nutná častá zálievka – rosenie. Niektoré rastliny znesú i zavlažovanie podmokom či do misiek.

Tvarovanie
Celkom na začiatku je dobré vybrať si a nakresliť typ bonsaja a pestovanie zamerať na dosiahnutie zvoleného tvaru. Najlepší termín pre rez je na jar pri presádzaní, keď spolu s redukciou koreňov redukujeme i korunu. Pravidelné obmedzovanie rastu pomôže docieliť nielen správny tvar, ale aj zmenšenie listov a prírastkov, čo je pre bonsaj typické. Nezdrevnatené výhonky zaštipujeme po celý čas vegetácie až do septembra. Vždy, keď má výhonok niekoľko mladých listov, skrátime ho o tretinu až polovicu. Niektoré kvitnúce bonsaje kvitnú na jednoročných výhonkoch (fuchsie, granátovníky), preto ich zrežeme len na jar a potom až po odkvitnutí.

Iné bonsaje tvarujeme len pomocou rezu a zaštipovania, ale náročnejšie tvary nedosiahneme bez tvarovania pomocou drôtu, závaží a vyväzovania konárov. Tak môžeme tvarovať len dobre zakorenené a zdravé dreviny, najradšej opäť na jar, pred pučaním listov. Tvarovací drôt má mať hrúbku približne jednej tretiny hrúbky vetvičky. Najvhodnejší je hliníkový alebo medený. Drôt opatrne okrútime okolo vetvičky, ktorú potom vytvarujeme do požadovaného tvaru. Drôt treba zavčasu odstrániť, aby sa nezarezal do kôry hrubnúcich vetvičiek. . . .

FOTO: archív autorky

Zdroj: Media/St s.r.o.