Aj architekti nových administratívnych, priemyselných a rezidenčných objektov čoraz častejšie využívajú ekologické prvky.
Zelene v mestách ubúda na úkor priemyselnej a bytovej výstavby, dopravy, parkovacích plôch. Vo veľkomestách sa preto zelené strechy stávajú jednou z možností, ako udržať mestskú mikroklímu v rovnováhe.
Od kráľovnej Semiramis k dnešku
Dnes sa už nedá presne povedať, kto ako prvý prišiel na myšlienku vytvoriť zeleň na strechách. Za prvú zelenú strechu v histórii sa však podľa čiastočne zachovaných plánov a technológií považujú legendárne visuté záhrady kráľovnej Semiramis, vybudované v Babylone za vlády kráľa Nabukadnesara II. (605 – 562 pr. n. l.), ktoré patrili k siedmim divom starovekého sveta. V čase priemyselnej revolúcie, sa stal medzníkom vývoja rok 1867, keď bol vynájdený železobetón, ktorý umožnil ľahšie a jednoduchšie riešiť strešné plášte, bezpečnejšie uložiť vodoinštalácie a najmä, výrazne predĺžil životnosť konštrukčných prvkov striech i celých stavieb. Jednu z prvých strešných záhrad, kde sa použil železobetón, navrhol a postavil v roku 1887 architekt F. Hennebique na streche istého nájomného domu v Lombardii. Technológie, v súčasnosti používané v Európe, sú dielom prevažne nemeckých architektov. Takmer všetky obchodné centrá a veľké administratívne budovy v západnej Európe postavené v nedávnej minulosti majú strešné záhrady, či už na úrovni terénu, alebo na vyšších poschodiach. K hlavným dôvodom ich budovania patrí zvýšenie podielu zelene v mestách a vynikajúce vlastnosti zelených strešných plášťov. Zeleň na strechách sa už objavuje i na obytných budovách, ale o niečo zriedkavejšie.Hlavné výhody zelenej strechy
Zeleň na strešných konštrukciách má klimatickú, fyzikálnu, estetickú, sociálnu aj psychologickú funkciu. Vysoké budovy, asfaltové cesty a vydláždené plochy zvyšujú priemernú teplotu vo veľkomestách asi o 2 – 3 °C. Zelené strešné plášte zvyšujú životnosť stavebných materiálov. Tieto plochy dokážu nasať dažďovú vodu a zúžitkovať ju pre rast rastlín, čím sa znižuje množstvo vody, ktorá odkvapmi odteká do kanalizácie. Zelené strešné plášte sú aj izolátormi tepla. V lete sa teda miestnosti neprehriavajú, ale naopak, v zime držia teplo a znižujú tým náklady na energie. Je dokázané aj to, že v dnešných časoch civilizačných ochorení je zelená farba zelene jedným z faktorov, ktoré obyvateľom miest pomáhajú zvládať stresové situácie.
Je zelená strecha neúmerne drahá?
Realizácia ozelenenej strechy vyžaduje viac finančných prostriedkov za dokonalú izoláciu, vyššiu prácnosť výstavby, vybudovanie vegetačných vrstiev a výsadbu rastlín. Podľa údajov nemeckých odborníkov sú tieto náklady v priemere o 10 percent vyššie ako na vybudovanie holej strešnej konštrukcie bez vegetácie. Cena založenia zelene na strešných konštrukciách sa odvíja aj od toho, či ide o zeleň na plochých alebo na šikmých strechách, či je zeleň intenzívna (vyššie trávy, letničky, trvalky, nízke a stredné kry alebo ide o zeleň extenzívnu (machy, lišajníky, rozchodníky, trávy, byliny). S typom ozelenenia súvisí aj náročnosť údržby. Vyššie náklady na vybudovanie zelenej strechy však kompenzuje fakt, že v nasledujúcich rokoch netreba strešnú konštrukciu a jej izoláciu opravovať. Ak je realizácia všetkých vrstiev zvládnutá kvalitne, životnosť zelenej strechy vzratie až na hranicu životnosti celej stavby.
Vrstvy zelenej strechy
Zloženie zelenej strechy je takéto: vegetačná vrstva, filtračná a drenážna vrstva, ochrana proti prekoreneniu, oddeľovacia, klzná a hydroizolačná vrstva, ktorá je bežnou súčasťou konštrukcie všetkých striech. Pri realizácii zelenej strechy treba vždy použiť materiály neškodné k životnému prostrediu, znášanlivé pre rastliny, vhodné z hľadiska protipožiarnej ochrany a schopné zabezpečiť kvalitný rast rastlín. V prípade šikmých striech sa osvedčuje zloženie: živá zložka – vegetačné súvrstvie (vegetačný substrát, vegetácia) a neživá zložka – protisklzová vrstva, ktorá bráni zosúvaniu substrátu, geotextília, ktorá vďaka svojej štruktúre plní funkciu filtračnú i drenážnu, vlastný drenážny systém a ďalšie prvky (kvapková závlaha, zabezpečovacie prvky pre údržbu). Ak sa chcete vyhnúť problémom a náročnej údržbe, použite extenzívnu zeleň machovorozchodníkovo-bylinného typu, ktorá nevyžaduje intenzívnu údržbu.Údržba šikmých zelených plôch
V rámci údržby je nutné zabezpečiť neustálu zálievku, kým sa dokonale prekorení vegetačná vrstva, postarať sa o odburinenie či odstránenie suchých a odkvitnutých častí rastlín. A samozrejme, človek, ktorý sa o takúto plochu stará, musí byť nielen odborníkom na vegetáciu, ale musí mať aj zodpovedajúcu prípravu – horolezecké skúšky.
1.V meste výhľad z vyšších budov často smeruje na strechy ostatných nižších budov. Je prijemnou zmenou, keď sú tieto strechy riešené ako záhrady alebo terasy.
2. Autori projektu Central Park Praha osadili strechy viladomov zelenými kobercami. Priestor s rozlohou takmer 3 400 m? patrí k najväčším zeleným šikmým plochám v Európe.
3. Realizácia a údržba šikmých extenzívnych striech okrem odbornej prípravy vyžaduje aj horolezeckú zdatnosť.
4.Extenzívna zeleň strechu esteticky pozdvihuje
a okrem iného spomaľuje kolobeh vody, čím zmierňuje klimatické zmeny, ktoré majú za následok globálne otepľovanie.
5. Vrstvy rovnej zelenej strechy. V prípade šikmých striech sa medzi štrk a geotextíliu umiestňuje aj protisklzová vrstva, ktorá bráni zosúvaniu substrátu.
TEXT: Barbara Turčíková
FOTO: Marion Brenner, CP Praha, epa
Zdroj: Mediast.sk
