Pocit bezpečia je to najdôležitejšie, čo od svojho bývania očakávame. Kriminalita rastie a spôsoby zlodejov sa zdokonaľujú. Dobrou správou je, že rastie aj úroveň zabezpečenia mechanických a elektronických prvkov. Ich vhodnou kombináciou možno veľmi účinne svoj domov chrániť. Dvere – základ bezpečnosti
Hoci mechanické zábrany sú pre mnohých len „jednoduchým železom“, podľa odborníkov sú mimoriadne dôležité. Ak aj zlodeja nezastavia celkom, určite jeho postup spomalia a vytvoria priestor, aby sa mohli prejaviť ďalšie zložky zapojené ochranného systému. Základom mechanickej bezpečnosti domova sú bezpečnostné dvere. Rozlišujú sa podľa umiestnenia na interiérové (v bytových domoch) a exteriérové (rodinné domy), ktoré by okrem všetkých bezpečnostných hľadísk mali aj dobre odolávať zmenám teplôt a poveternostným vplyvom. Dávno neplatí, že bezpečnostné dvere sú nevzhľadné opachy, ktoré treba trpieť len kvôli bezpečnosti. Ich vzhľad môže byť rovnako štýlový ako zvyšok domu, dajú sa kombinovať modernými materiálmi, so zasklením. V takom prípade je však dôležité, aby sklo bolo rovnakej bezpečnostnej triedy ako celé dvere. Konštrukčne sa bezpečnostné dvere rôznych výrobcov líšia počtom uzamykacích čapov, systémom rozvorových prvkov (sústava tvorená nepravidelne umiestnenými oceľovými tyčami či tiahlami, ktoré zapadajú do viacerých miest zárubne). Ako výstuž dverí sa používa plech s hrúbkou 2 až 3 mm, dôležité je, aby bol na celej ploche dverného krídla, čo zabráni prerazeniu dverí. Masívna konštrukcia bezpečnostných dverí sa dá dobre využiť aj na umiestnenie izolačných vrstiev. Dvere potom majú nielen bezpečnostnú, ale aj protipožiarnu, tepelnoizolačnú či zvukovoizolačnú funkciu.Zárubňa a zámok
Funkčnosť bezpečnostných dverí je podmienená kvalitou zárubne. Obyčajná oceľová zárubňa, typická pre byty v panelových domoch, sa dá jednoducho roztiahnuť heverom, preto je aj v kombinácii s kvalitnými dverami nedostatočnou ochranou. Riešením je dodatočné ukotvenie spevnenie a naliatie betónu do zvislých častí zárubne. Za dobrý bezpečnostný štandard sa považuje zárubňa so špeciálne zosilnenými časťami (tam, kde do nej vchádzajú čapy, istiace prvky a v mieste, kde sa nachádza hlavný zámok). Na trhu sú však aj originálne bezpečnostné zárubne – vyrobené z extrémne pevných oceľových profilov, ktoré sa osadzujú pomocou špeciálnych kotevných prvkov, aby sa zárubňa nedala vyraziť zo steny. Zámok na dverách musí odolávať vŕtaniu a musí mať bezpečnostnú (cylindrickú) vložku, alebo to musí byť zámok na trezorový (motýlikový) kľúč. Musí mať závoru najmenej na dva západy. Aby sa predišlo neoprávnenému kopírovaniu kľúčov, má každý zámok špeciálnu bezpečnostnú kartu, ktorú získa majiteľ pri kúpe. Bez jej predloženia potom kľúčová služba nemôže zhotoviť kópiu kľúča. Pri výbere zámku a vložky treba myslieť na to, kto a ako často bude dvere otvárať. Nechajte si poradiť, akú bezpečnostnú vložku a koľko kľúčov zvoliť. Aj zámky so zložitým rozvorovým systémom sa dajú ovládať jedným kľúčom alebo „bezkľúčovo“. Overte si tiež, či a akým spôsobom vám predajca poskytne servis, alebo pomôže v núdzových prípadoch zabuchnutia.
Ochrana okien a veľkoplošných zasklení
Štandardné okenné kovania predstavujú pre zlodeja minimálnu prekážku. Vypáčenie okna či balkónových dverí s jednoduchým kovaním mu trvá len niekoľko sekúnd. Preto renomovaní výrobcovia okien a kovaní ponúkajú možnosti, ako okná zabezpečiť aj dodatočne. Bezpečnostné okenné kovania, zachytia okenné krídlo na viacerých miestach a zabránia jeho vypáčeniu.. Osvedčili sa aj bezpečnostné fólie, ktoré v prípade rozbitia okna udržia sklo pohromade a tiež okenné kľučky s integrovaným zámkom. Vhodným spôsobom ochrany okien, zasklených plôch a sklenených dverí sú závory. Ich prednosťou je, že sa dajú namontovať aj dodatočne, môžu sa inštalovať v horizontálnom alebo zvislom smere a celý otvor dodatočne spevňujú.Elektronické zabezpečovacie systémy
Elektronické zabezpečenie patrí k tomu „múdrejšiemu“ či sofistikovanejšiemu, čo do oblasti bezpečnosti zaraďujeme. Zjednodušene sa dá povedať, že elektronické zabezpečovacie systémy zachytia pohyb nepozvaných návštevníkov a informujú o ňom kompetentných. Elektronické poplachové systémy sa zvyčajne skladajú z troch rozhodujúcich častí: – senzory (zaznamenávajú narušenie stráženého priestoru), – centrály (zhromažďujú a vyhodnocujú údaje zo senzorov), – komunikátory (informujú o narušení políciu, majiteľa ) a signalizačné zariadenia (sirény). Jednotlivé prvky zabezpečovacieho systému si môžu odovzdávať informácie drôtovou alebo bezdrôtovou cestou.
Senzory
Dávajú centrále informáciu o tom, že niekto narušil objekt nedovoleným spôsobom. Medzi najpoužívanejšie patria priestorové snímače pohybu, ktoré dokážu zachytiť pohyb nepovolanej osoby. Patria sem senzory pracujúce na princípe zachytávania tepelného žiarenia ľudského tela. Infračervené snímače sú rozšírené, cenovo dostupné a spoľahlivé. Hodia sa však predovšetkým na ochranu vnútorných priestorov, v ktorých sú stále tepelné podmienky. Ďalšou kategóriou sú senzory, ktoré v sebe kombinujú infrapasívnu a mikrovlnnú technológiu. Sú odolnejšie voči falošným poplachom spôsobeným pohybom zvierat alebo predmetov a tiež voči prudkým výkyvom teploty. Ich cena je však vyššia. Do tejto skupiny ochranných prvkov patria aj indikátory otvorenia dverí, okien, brán a detektory rozbitia skla. Osobitnú skupinu tvoria sledovacie kamery – snímače obrazu, ktoré zachytávajú dianie v určitej časti objektu alebo v jeho okolí. Získané informácie odovzdávajú centrále na ďalšie vyhodnotenie, prípadne priamo bezpečnostnej službe.
Centrály
Zabezpečovacie ústredne sú centrom, do ktorého sa zbiehajú informácie zo všetkých senzorov a snímačov. Dôležité pre funkčnosť ústredne je zálohovanie napájania akumulátorom alebo záložným zdrojom, ktorý musí zabezpečiť prevádzku aj pri výpadku elektrickej siete a pamäť udalostí, podľa ktorej sa dá zistiť, čo sa v objekte v požadovanom čase dialo. Najjednoduchšie typy ústrední majú možnosť pripojiť maximálne štyri snímače, nedajú sa rozširovať, nepoznajú reálny čas. Ústredne strednej veľkosti dokážu spracovať informácie z desiatok snímačov, majú spravidla ovládanie pomocou klávesnice so znakovým zobrazovačom, viacero programov stráženia, desiatky používateľských kódov s rôznymi úrovňami prístupu a veľkú pamäť udalostí so zabudovanými hodinami, sú rozširovateľné.
Signalizačné a komunikačné zariadenia
Umiestňujú sa spravidla na fasádu budovy. Telefónne komunikátory vytáčajú pri narušení predvolené telefónne číslo strážnej služby a v elektronickej podobe poskytujú strážnemu zariadeniu informácie o poplachu. Rádiové komunikátory (vysielačky) pracujú v rádiovom pásme a sú v spojení s rádiovým centrom ochrany nepretržite. Telefónne volače vytočia číslo predvoleného účastníka a posielajú správu v hlasovej podobe. Zvyčajne informujú majiteľa objektu. Patria sem aj komunikátory a volače GSM, ktoré využívajú siete mobilných operátorov a používajú sa na miestach, kde nie je možné zabezpečiť spojenie pevnou linkou. Posielajú hlasové správy alebo SMS.
Pri návrhu bezpečnostného systému pre svoj dom odborníci jednoznačne odporúčajú kombináciu viacerých mechanických a elektronických bezpečnostných prvkov. Treba ich navrhnúť tak, aby úroveň bezpečnosti celého systému zodpovedala hodnote chráneného majetku. Po jeho inštalácii je nevyhnutnosťou, aby sa ho všetci členovia domácnosti naučili používať a dodržiavali pravidlá bezpečnosti. Najviac krádeží umožňujú totiž práve používatelia svojou nedbanlivosťou. Bezpečnostné opatrenia rodinného domu sú ako reťaz. A tá je len taká silná, aké silné je jej najslabšie ohnivko.
Text: Mgr. Katarína Hájková
Foto: Maco, Mul-T-Lock
Zdroj: Media/ST, s. r. o.
