Vykurovanie drevom, ktoré patrí medzi obnoviteľné zdroje, má na Slovensku dlhú tradíciu. Ku koncu druhej polovice minulého storočia ho postupne nahrádzal zemný plyn, elektrické vykurovanie ako aj iné spôsoby vykurovania. V súčasnej ekonomickej situácií sa veľa spotrebiteľov vracia opäť ku klasickým obnoviteľným zdrojom – k vykurovaniu drevom, drevným odpadom. Dá sa tvrdiť, že v súčasnosti je tento spôsob vykurovania najlacnejší.
| Bývanie - interiér | Stavba | Technológie | Energie | Záhrada | Kuchyňa | Kúpeľňa | Financie a právo | Hobby | Architektúra |
Vykurovanie drevom: áno či nie?
Vykurovanie drevom, ktoré patrí medzi obnoviteľné zdroje, má na Slovensku dlhú tradíciu. Ku koncu druhej polovice minulého storočia ho postupne nahrádzal zemný plyn, elektrické vykurovanie ako aj iné spôsoby vykurovania. V súčasnej ekonomickej situácií sa veľa spotrebiteľov vracia opäť ku klasickým obnoviteľným zdrojom – k vykurovaniu drevom, drevným odpadom. Dá sa tvrdiť, že v súčasnosti je tento spôsob vykurovania najlacnejší.
Sprísnené normy v krajinách EÚ
Vykurovanie drevnou hmotou prináša však aj negatívny dopad na životné prostredie.
Krajiny Európskej únie sa snažia znižovať znečisťovanie ovzdušia a obmedzujú využívanie týchto zdrojov. Použitie tepelných zdrojov na spaľovanie dreva podlieha prísnym limitom z hľadiska produkcie škodlivých exhalátov. V praxi to znamená, že klasický kotol na tuhé palivo so svojou pôvodnou konštrukciou už prakticky nie je možné používať v niektorých štátoch EÚ ako sú napr. Nemecko, Rakúsko. V budúcnosti budú tento trend nasledovať aj ostatné krajiny EÚ a, samozrejme, neobíde ani našu krajinu. Z tohto dôvodu je dôležité už teraz uvažovať o prípadnom tepelnom zdroji na spaľovanie dreva, ktorý tieto náročné limity spĺňa. Ideálnym riešením je drevosplyňujúci kotol, resp. kotol na drevoplyn.
Výhody drevosplyňujúcich kotlov
Kotly na drevoplyn produkuje v súčasnosti niekoľko výrobcov tepelnej techniky.
Medzi hlavné prednosti drevosplyňujúcich kotlov oproti klasickým kotlom na tuhé palivo patrí jednoznačne nižší negatívny dopad na životné prostredie a ich ekologická prevádzka.
Ďalšou prednosť týchto kotlov je ich vyššia účinnosť, ktorá sa u najmodernejších zariadení približuje až ku 90 %. Vyššia účinnosť tepelného zariadenia má za následok nižšiu spotrebu paliva. Tretia výhoda je podstatne nižšia tvorba tuhých nespálených častíc – popola, z čoho vyplývajú nižšie nároky na údržbu a čistenie zariadenia.
Princíp fungovania
Zjednodušený princíp fungovania drevosplyňujúceho kotla spočíva v tvorbe plynu z tuhého paliva, ktorý je následne spaľovaný. Drevosplyňujúci kotol sa v podstate skladá z dvoch nad sebou uložených komôr. V hornej komore nastáva proces splyňovania, t. j. uvoľňovania plynných horľavých zložiek z paliva, ktoré následne horia za prívodu predohriateho vzduchu v dýze. Keramická dýza oddeľuje hornú a spodnú spaľovaciu komoru. Prívod vzduchu na spaľovanie ako aj odvod spalín do komína zabezpečuje spalinový ventilátor. V spodnej komore dochádza k ukončeniu procesu horenia a odovzdaniu čo najväčšieho tepla vykurovacej vode.
Druhy kotlov
Tieto kotly sa hľadiska použitého materiálu výmenníka rozdeľujú na oceľové a liatinové. Oceľových drevosplyňujúcich kotlov je na trhu podstatná väčšina. Liatinové teleso sa v praxi neujalo z dôvodu vyššej ceny, hmotnosti a celkových rozmerov kotla. Liatinové drevosplyňujúce kotle oproti kotlom oceľovým, ktoré sú inštalované v súlade s podmienkami inštalácie, nevykazujú ani dlhšiu životnosť ako to tvrdia ich výrobcovia. Na základe uvedených skutočností sa oceľový kotol teší vyššej popularite ako liatinový.
Z hľadiska umiestnenia spalinového ventilátora v zásade rozlišujeme dve základné konštrukcie kotlov. Konštrukcia s pretlakovým alebo podtlakovým ventilátorom. V princípe sa môže jednať o ten istý ventilátor, ktorý je umiestnený vpredu pred kotlom a vytvára pretlak v spaľovacej komore, alebo je umiestnený v zadnej odťahovej komore za spaľovacou komorou a vytvára podtlak. Z hľadiska horenia sú obidva varianty rovnocenné. Z hľadiska komfortu obsluhy je však jednoznačne výhodnejší variant, kde je spalinový ventilátor umiestnený vzadu v odťahovej komore a vytvára podtlak v spaľovacej komore. Výhoda spočíva v tom, že pri otváraní nakladacích dvierok kotol takmer vôbec nezadymí okolité prostredie a prostredie v okolí kotla je menej prašné.
Faktory ovplyvňujúce životnosť kotla
Na životnosť drevosplyňujúceho kotla vo vysokej miere vplýva kvalita paliva. Drevo musí mať vlhkosť nižšiu ako 20 %. V prípade prevádzky kotla na „mokrom dreve“ sa životnosť môže skrátiť až na polovicu.
Životnosť kotla takisto ovplyvňuje samotný vykurovací systém. Drevosplyňujúci kotol je citlivý na prevádzkovú teplotu vykurovacej vody. Táto teplota musí byť pri prevádzke kotla udržiavaná v rozsahu 80 – 90 °C. Teplota vstupujúca do kotla z vykurovacieho systému (spiatočka) musí byť udržiavaná minimálne 65 °C. Toto zabezpečuje dodatočné zmiešavacie zariadenie, ktoré je inštalované do vykurovacieho systému priamo za kotlom.
V prípade, že by toto zmiešavacie zariadenie nebolo inštalované a do kotla by vstupovala vykurovacia voda chladnejšia ako 65 °C, nastáva kondenzácia a tvorba dechtu vo výmenníku tepla, čo by malo za následok zhoršený prestup tepla, ako aj výrazne nižšiu životnosť tepelného výmenníka.
Otázka bezpečnosti
Z hľadiska bezpečnosti prevádzky každého kotla na tuhé palivo, teda aj drevosplyňujúceho, musí byť zabezpečená možnosť odvádzania nadbytočného tepla. Riešenie spočíva v inštalácii dodatočných zásobníkov, tzv. akumulátorov tepla, príp. zásobníkov na ohrev TÚV, ktoré sú v určitej miere schopné nadbytočné teplo akumulovať.
Pri systémoch, kde nie je možnosť inštalácie akumulačných zásobníkov, je nutné inštalovať dochladzovací systém. Väčšina kvalitných kotlov má už tento systém priamo zabudovaný.
K správnej funkcii kotla je potrebná dodatočná inštalácia termostatického ventilu, ktorý sa napojí na dochladzovací okruh kotla a v prípade zvýšenej kotlovej teploty otvorí prívod chladiacej vody, napr. z vodovodného systému, a kotol schladí. Toto nastáva len v núdzovom havarijnom stave, pri bežnej prevádzke je tento ventil uzatvorený.
Vykurovanie drevnou hmotou prináša však aj negatívny dopad na životné prostredie.
Krajiny Európskej únie sa snažia znižovať znečisťovanie ovzdušia a obmedzujú využívanie týchto zdrojov. Použitie tepelných zdrojov na spaľovanie dreva podlieha prísnym limitom z hľadiska produkcie škodlivých exhalátov. V praxi to znamená, že klasický kotol na tuhé palivo so svojou pôvodnou konštrukciou už prakticky nie je možné používať v niektorých štátoch EÚ ako sú napr. Nemecko, Rakúsko. V budúcnosti budú tento trend nasledovať aj ostatné krajiny EÚ a, samozrejme, neobíde ani našu krajinu. Z tohto dôvodu je dôležité už teraz uvažovať o prípadnom tepelnom zdroji na spaľovanie dreva, ktorý tieto náročné limity spĺňa. Ideálnym riešením je drevosplyňujúci kotol, resp. kotol na drevoplyn.
Výhody drevosplyňujúcich kotlov
Kotly na drevoplyn produkuje v súčasnosti niekoľko výrobcov tepelnej techniky.
Medzi hlavné prednosti drevosplyňujúcich kotlov oproti klasickým kotlom na tuhé palivo patrí jednoznačne nižší negatívny dopad na životné prostredie a ich ekologická prevádzka.
Ďalšou prednosť týchto kotlov je ich vyššia účinnosť, ktorá sa u najmodernejších zariadení približuje až ku 90 %. Vyššia účinnosť tepelného zariadenia má za následok nižšiu spotrebu paliva. Tretia výhoda je podstatne nižšia tvorba tuhých nespálených častíc – popola, z čoho vyplývajú nižšie nároky na údržbu a čistenie zariadenia.
Princíp fungovania
Zjednodušený princíp fungovania drevosplyňujúceho kotla spočíva v tvorbe plynu z tuhého paliva, ktorý je následne spaľovaný. Drevosplyňujúci kotol sa v podstate skladá z dvoch nad sebou uložených komôr. V hornej komore nastáva proces splyňovania, t. j. uvoľňovania plynných horľavých zložiek z paliva, ktoré následne horia za prívodu predohriateho vzduchu v dýze. Keramická dýza oddeľuje hornú a spodnú spaľovaciu komoru. Prívod vzduchu na spaľovanie ako aj odvod spalín do komína zabezpečuje spalinový ventilátor. V spodnej komore dochádza k ukončeniu procesu horenia a odovzdaniu čo najväčšieho tepla vykurovacej vode.Druhy kotlov
Tieto kotly sa hľadiska použitého materiálu výmenníka rozdeľujú na oceľové a liatinové. Oceľových drevosplyňujúcich kotlov je na trhu podstatná väčšina. Liatinové teleso sa v praxi neujalo z dôvodu vyššej ceny, hmotnosti a celkových rozmerov kotla. Liatinové drevosplyňujúce kotle oproti kotlom oceľovým, ktoré sú inštalované v súlade s podmienkami inštalácie, nevykazujú ani dlhšiu životnosť ako to tvrdia ich výrobcovia. Na základe uvedených skutočností sa oceľový kotol teší vyššej popularite ako liatinový.Z hľadiska umiestnenia spalinového ventilátora v zásade rozlišujeme dve základné konštrukcie kotlov. Konštrukcia s pretlakovým alebo podtlakovým ventilátorom. V princípe sa môže jednať o ten istý ventilátor, ktorý je umiestnený vpredu pred kotlom a vytvára pretlak v spaľovacej komore, alebo je umiestnený v zadnej odťahovej komore za spaľovacou komorou a vytvára podtlak. Z hľadiska horenia sú obidva varianty rovnocenné. Z hľadiska komfortu obsluhy je však jednoznačne výhodnejší variant, kde je spalinový ventilátor umiestnený vzadu v odťahovej komore a vytvára podtlak v spaľovacej komore. Výhoda spočíva v tom, že pri otváraní nakladacích dvierok kotol takmer vôbec nezadymí okolité prostredie a prostredie v okolí kotla je menej prašné.
Faktory ovplyvňujúce životnosť kotla
Na životnosť drevosplyňujúceho kotla vo vysokej miere vplýva kvalita paliva. Drevo musí mať vlhkosť nižšiu ako 20 %. V prípade prevádzky kotla na „mokrom dreve“ sa životnosť môže skrátiť až na polovicu.
Životnosť kotla takisto ovplyvňuje samotný vykurovací systém. Drevosplyňujúci kotol je citlivý na prevádzkovú teplotu vykurovacej vody. Táto teplota musí byť pri prevádzke kotla udržiavaná v rozsahu 80 – 90 °C. Teplota vstupujúca do kotla z vykurovacieho systému (spiatočka) musí byť udržiavaná minimálne 65 °C. Toto zabezpečuje dodatočné zmiešavacie zariadenie, ktoré je inštalované do vykurovacieho systému priamo za kotlom.
V prípade, že by toto zmiešavacie zariadenie nebolo inštalované a do kotla by vstupovala vykurovacia voda chladnejšia ako 65 °C, nastáva kondenzácia a tvorba dechtu vo výmenníku tepla, čo by malo za následok zhoršený prestup tepla, ako aj výrazne nižšiu životnosť tepelného výmenníka.
Otázka bezpečnosti
Z hľadiska bezpečnosti prevádzky každého kotla na tuhé palivo, teda aj drevosplyňujúceho, musí byť zabezpečená možnosť odvádzania nadbytočného tepla. Riešenie spočíva v inštalácii dodatočných zásobníkov, tzv. akumulátorov tepla, príp. zásobníkov na ohrev TÚV, ktoré sú v určitej miere schopné nadbytočné teplo akumulovať.
Pri systémoch, kde nie je možnosť inštalácie akumulačných zásobníkov, je nutné inštalovať dochladzovací systém. Väčšina kvalitných kotlov má už tento systém priamo zabudovaný.K správnej funkcii kotla je potrebná dodatočná inštalácia termostatického ventilu, ktorý sa napojí na dochladzovací okruh kotla a v prípade zvýšenej kotlovej teploty otvorí prívod chladiacej vody, napr. z vodovodného systému, a kotol schladí. Toto nastáva len v núdzovom havarijnom stave, pri bežnej prevádzke je tento ventil uzatvorený.
Zdroj: Mediast.sk
