Ak chceme farebne zladiť interiér, najprv si odpovedzme na otázku, o akú izbu ide a aké činnosti v nej vykonávame. V prípade obývačky už z jej názvu vyplýva, že v nej prevládajú denné aktivity. V obývačke môžeme relaxovať s knihou, počúvať hudbu, sledovať televíziu, prijímame v nej návštevy, hráme sa s deťmi. Možno je to i naša večerná či dokonca celodenná pracovňa. Z funkcie a využitia obývačky by mala vychádzať aj jej farebnosť.

Zpsychologického hľadiska napríklad žltá podporuje komunikatívnosť, oranžová hravosť, veselosť a pohodu. To sú ideálne odtiene pre obývacie miestnosti. No ak obývačka slúži viacerým rôznym účelom, nechajme steny biele a farebnosť jej dajme zariadením a doplnkami, čím farebne podporíme, prípadne rozlíšime jednotlivé funkčné zóny. Ak v obývačke hlavne relaxujeme, môže byť ladená do zelených odtieňov, resp. do modrej, tá je však vhodnejšia do pracovní a priestorov, kde sa kladie dôraz na čistotu (kúpelňa, chodba).

Ako ladiť a nepreladiť
Obývačka nemá byť ladená len do jednej farby. Je dokázané, že ľudia potrebujú pre svoju duševnú pohodu všetky farby, samoztrejme, v rozdielnom množstve. Tak, ako proti sebe stoja dva protipóly – biela a čierna, sú dvojice farieb, ktoré sú si navzájom protipólom. Modrá kontrastuje s oranžovou, fialová so žltou, červená so zelenou až tyrkysovou. Keď farby usporiadame do kruhu, kontrastné farby sú v ňom oproti sebe. Tento vzťah môžeme použiť na oživenie priestoru a zviditeľnenie niektorého prvku. Môžeme podľa neho určiť farebnosť stien a nábytku, alebo zvoliť doplnkovú farbu. Platí zlaté pravidlo, že jedna farba, do ktorej obývačku ladíme, je prevládajúca. To znamená, že ak obývačku ladíme do žlta, môžeme použiť niektoré prvky sviežozelenej farby, lebo tá je z veľkej časti namiešaná zo žltej. Rovnako môžeme použiť aj modrofialové prvky, lebo fialová je k žltej v kontraste. Tento princíp sa dá použiť aj opačne – ak je náš priestor už daný a sú v ňom navzájom nie veľmi ladiace farby, musíme nájsť tretiu, ktorá je v jednej obsiahnutá a s druhou je v kontraste.
Pri farebnom ladení sa biela a čierna nerátajú ako farby. To vysvetľuje, prečo sa hodia ku každej farbe. Môžeme nimi miestnosť zosvetliť alebo stmaviť, prípadne posilniť kontrast. Pri uvažovaní nad farebnosťou treba rátať i s presvetlením izby a s temperamentom jej používateľov. V dobre presvetlenej obyvačke môžeme experimentovať aj s tmavšími a sýtejšími odtieňmi. Ak chceme steny miestnosti natrieť rôznymi farbami, stena s oknami má mať svetlú farbu a dobre presvetlená stena oproti oknám može mať tmavší odtieň.

Fantázii sa medze nekladú
...ale s farbami, ktoré sú blízke čistým farebným tónom, zaobchádzajme opatrne. Ak zvolíme výraznejšiu farbu nábytku, treba na steny a podlahové krytiny vybrať neutrálne farby. Do priestoru čisto biele steny nie sú vhodné, lebo chlad sterilnej bielej farby dáva pocit prázdnoty a navyše, príliš oslňuje a unavuje oči. Sú však vhodné ako doplnkové k iným teplým odtieňom farieb, lebo miestnosť opticky rozširujú. Ďalšou zásadou je dodržanie prirodzeného postupu farieb ako v prírode – od tmavej pri zemi po svetlú hore na oblohe. Ak toto usporiadanie obrátime (napríklad hnedá na strope), vznikne dojem niečoho neprirodzeného, stiesňujúceho, ťaživého, až ohrozujúceho. Navyše, tmavý strop miestnosť opticky znižuje.
Nie je dobré kombinovať priveľa farieb vo veľkom množstve naraz, aby interiér nepôsobil roztrieštene. Kontrastné ladenie vznikne, ak použijeme dve zo základných či doplnkových farieb, ktoré sú podľa farebného kruhu maximálne kontrastné. Červená má doplňujúcu zelenú – zloženú z modrej a žltej; žltá má doplňujúcu fialovú – zloženú z červenej a modrej; modrá má doplňujúcu oranžovú – zloženú zo žltej a červenej. . . .

Zdroj:Mediast.sk